Obec Častkov sa po prvý krát spomína v roku 1394 ako Chaztow. Patrila najskôr panstvu Hlohovec a neskôr panstvu Branč. Zloženie obce: obec Častkov, osada Havran, lokalita Hanzlúvka. Jej obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a tiež vinohradníctvom. Častkovské ženy boli známe výšivkárstvom a čipkárstvom. V 19. storočí bol postavený evanjelický a. v. kostol a v roku 1939 kaplnka sv. Cyrila a Metoda.

Z dejín obce

Najstaršia písomná zmienka o Častkove pochádza z roku 1394, keď uhorský kráľ Žigmund daroval vojvodovi Štiborovi zo Štiboríc hrad a panst­vo Branč a medzi lokalitami patriacimi panstvu sa uvádza aj Častkov. Po vymretí štiborovcov roku 1434 sa hrad a panstvo vrátili kráľovi, ale po roku 1435 sa dostali do držby Pongráca zo Sv. Mikuláša a jeho rodiny. Daňový súpis / roku 1452 zaznamenáva Častkov v rámci panstva Branč ako majetok Pongrácov s 21 portami /usadlosťami/. Po niekoľkých zmenách majiteľov zdedil v roku 1526 polovicu hradu a panstva František Nyári a v roku 1547 získal cele“ panstvo Podlá testamentu z toku 1551 prešla po smrti Františka Nyáriho polovica panstva do majetku jeho bratanca a Jána Nyáriho a druhá polovica sa rozdelila na tri časti med/i ďalších príbuzných. Tak sa hrad a panstvo Braní stali od polovice 16. storočia vlastníctvom viacerých rodín, ktoré utvorili komposesorát /spoluvlastníctvo/, V Nváriho testamente sa uvádza menovite aj Častkov ako majetok panstva Branč. Podľa urbára panstva z roku 1617 sa nachádzalo v obci 8 celých, 16 polovičných a 2 štvrtinové usadlosti.

Poľnohospodárski obyvatelia obce zdieľali osud iných poddaných panstva, doliehali na nich ťarchy povinností voči Zemepánovi a trpeli vo vojnách, ktoré sa prehnali týmto krajom. S poľnohospodársko – vinohradníckym zamestnaním obyvateľov obce korešponduje i dosiaľ najstaršia známa pečať obce, na ktorej je vinohradnícky motív. V septembri 1663 tiahli Českou cestou Turci a prepadali jednotlivé obce. V roku 1715, keď sa spomínajú v Častkove vinice, pozostáva obec z 32 domácností. Za tridsaťo­sem rokov v roku 1752 tu býva už 117 rodín. V evanjelickej matrike sa v ro­koch 1783 až 1786 objavujú tieto priezviská: Hanzluwka, Hlavatsek, Chrenka, Chropuvka, Juritsek, Jursa, Kanik, Koprla, Krysstofíik, Máchala, Maczek, Nečas, Nemetsek, Nochta, Noszek, Paulik, Pitlikar, Podolak, Prasz-katz, Rehak, Rizek, Szlamka, Szmetana, Szukupa, Schifľel, Schimek, Schischka, Šimunek, Teplicza, Waschek, Wltsek, Wojtek, Zaleschak, Zubati. V 18. storočí vlastnili Častkov spolumajitelia panstva Branč barón Horecký, Amadeovci a Nyáriovci. Keď nestačila plocha poľnohospodárskej pôdy vzrastajúcemu obyvateľstvu, rozširovala sa klčovaním lesov a kultivo­vaním neužitočných plôch, čím vznikala kopaničiarska pôda už pred 18. storočím. To bol základ kopaničiarskeho osídlenia v obciach brančského panstva. Kopaničiarskych zemí však v chotári Častkova nebolo veľa, v roku 1753 nedosahovali ani 20 % z celkovej neobrábanej pôdy, preto sa tu ani kopaničiarske osídlenie väčšmi nerozvinulo.

V  18. storočí sa spomína osídlenie Chvojnice na zemepanskej pôde a spory o túto pôdu medzi vlastníkmi panstva. V roku 1798 patrilo Františko­vi Amademu na častkovských kopaniciach 11 kopaničiarov a v roku 1812  13 kopaničiarov.

V rokoch 1815 až 1816 pribudli dalšie priezviská: Beblavy, Blažek, Hrivnák, Kutalek, Kutsek, Makuwka, Mischik, Szukuptsak.

V  čase meruôsmych rokov sa obyvatelia Častkova zúčastnili vo veľkom počte národného zhromaždenia na Brezovej 28. apríla 1848.

8. mája 1876 bol položený základný kameň evanjelického kostola, ktorý staval murársky majster Zongor z Vlčkovian, avšak pred dokončením hrubej stavby sa veža kostola zvalila a zničila strechu a múr)’. V roku 1877 dokončil stavbu kostola staviteľ J. Pokorný. Obyvatelia z dobrovoľných obetí vybudovali faru a školu a za učiteľa zvolili v roku 1879 Jozefa Hrdličku. Z chudobnej poľnohospodárskej obce sa koncom minulého sto­ročia sťahovalo mnoho obyvateľov do zámoria.

Na zhromaždení urbarialistov bol 6. októbra 1902 v obci zvolený „segregačný“ urbársky výbor. Tento výbor získal práva zastávať všetkých urba­rialistov v otázke a práci na segregácii pasienkov v chotári. Skladal sa z týchto členov: predseda -Jozef Nedobrý, ev. farár, Pavel Vojtek, Ján Koprla, Ján Škvorák, Ján Krištofík, Ján Vojtek, Ján Miča, Pavel Škvorák, Juraj Beblavý.

Na základe uzatvoreného a dňa 10. decembra 1902 od kráľovského urbariálneho súdu potvrdeného „priatelského pokonania a k cielu rozdelenia bývalých společných pastvín v chotáru Csássztko uložil kráľovský urbariálny súd, že sa pre urbarialistov poloha nových parcel pastvín „tahom losú určí. A uskutočnilo sa losovanie pri sejitom  občianstvu  czásztkovském v Školské budove“.

V  roku 1907 bola v obci prevedená komasácia pôdy, ktorá však neuspo­kojila väčšiu časť roľníkov, a preto títo podali v roku 1909 sťažnosť na vy­soký uhorský kráľovský zemský súd do Nitry.

Prvá svetová vojna si vyžiadala 28 obetí z Častkova, ktorých mená sú uvedené na pomníku pred kostolom. Po prvej svetovej vojne obec vystavala so štátnou podporou dvoj triednu ľudovú školu v Časticové s bytom správcu školy a s izbou pre učiteľa a jednotriednu školu na Chvojnici. Uhradiť vecné náklady školy v Častkove sa obec zaviazala už v roku 1921. V roku 1922 schválili projekt stavby školy. Museli ho však prepracovať a stavbu za¬dali verejnou súťažou za 175.105 Kč firme Doležal zo Skalice, ktorá ju ukončila v roku 1925. Kolaudovali ju v roku 1926 a v tom istom roku vymenoval Župný úrad v Bratislave šesťčlenné školské kuratórium. 17. júna 1925 nariadil Župný úrad v Bratislave zriadiť školu v Chvojnici, kde bolo 53 ško¬lopovinných (letí. Školskú budovu v Chvojnici kolaudovali tiež v roku 1926. Podľa hlásenia obvodného notára v Sobotišti, kam Častkov patril adminis¬tratívne až do roku 1950, obec si plnila záväzky voči školám, no postavenie dvoch nových škôl ju finančne celkom vyčerpalo.
V roku 1937 obec elektrifikovali a dokončili prácu na stavbe požiarnej zbrojnice. V roku 1930 bola postavená kaplnka sv. Cyrila a Metoda.

V roku 1940 bolo založené Potravné družstvo v Častkove, ktoré ku koncu roku 1950, keď sa spojilo s Jednotou v Skalici, malo 110 členov s 236 po¬dielmi po 100 Kčs, takže kmeňový kapitál činil 23.600 Kčs. Obchodnú čin¬nosť družstva prevzala Jednota v Skalici 16. januára 1951. Družstvo stavalo v povojnových rokoch družstevný dom, ktorého stavba sa pre nedostatok fi¬nančných prostriedkov preťahovala. V budove je dnes umiestnený Obecný úrad a pohostinstvo.
Pred rokom 1945 boli v Častkove dve strany, a to strana maloroľnícka a Hlinková slovenská ľudová strana. Komunistická strana Slovenska sa vyt¬vorila po roku 1945.

V roku 1957 bolo v Častkove založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa 1. januára 1976 stalo súčasťou JRD Samuela Jurkoviča v Sobotišti.

Naša obec zásluhou občanov zaznamenala intenzívnu výstavbu rodinných domov, ktorá vyvrcholila v 70. a 80. rokoch. Vtedy pribudlo v obci 26 novostavieb a ďalšie domy boli zrenovované , zmodernizované a rozostavané. Výstavbou sa postupne menil ráz obce, pred novostavbami vznikli predzáhradky, parčíky a upravené priestranstvá. Ucelený estetický výraz dostala obec pri skrášľovaní v roku 1980, kedy sa opravili miestne komunikácie, vybudovali chodníky, parky s okrasnými kríkmi, bezprašná cesta do osady Havran. V januári 1980 bola otvorená novovybudovaná jednotriedna materská škola so služobným bytom.

Okrem tejto najvýznamnejšej stavby v akcii Z sa v obci vybudoval športový areál, svadobka, ohrada na cintoríne, knižnica. Opravila sa základná škola jej areál, v MŠ sa dobudoval školský dvor a náraďovňa. Rozšírená bola vodná nádrž pre požiarne účely, vyvŕtaná hĺbková studňa 135 m hlboká.

V posledných rokoch sa pokračovalo v úprave obce zregulovaním potoka. Na prekrytých úsekoch vznikli nové parčíky s okrasnými drevinami. Na cintorína sa vykopala studňa 22,5 m hlboká na zásobovanie cintorína vodou. Bola vystavená nová požiarna zbrojnica, stará sa zrenovovala na obchodnú prevádzku.

V roku 1999 bola pre obec vykonaná významná akcia – plynofikácia obce Častkov.

Vladimír Petrovič
Zora Viestová

Najstaršie osídlenia Častkova

Obec Častkov so svojím chotárom sa nachádza na Myjavskej pahorkatine a jej prírodné podmienky vytvorili dostačujúce základy pre život človeka už v dobách praveku.

V odbornej archeologickej literatúre nenachádzame veľa zmienok o naj¬staršom osídlení Častkova; najviac poznatkov o predhistorickom vývoji častkovského územia poskytuje zbierka archeologických nálezov pána Vladimíra Jamárika z Kunova, ktorý sa roky venoval povrchovým zberom v širšom okolí Senice. Zbierku daroval Záhorskému múzeu v Skalici. Výsledky Jeho zberov a prieskumov slúžia v mnohých prípadoch ako základný kameň pre poznanie najstarších dejín lokalít a obcí.

Zaslúžil sa i o objavy početných paleolitických nálezísk štiepanej ka¬mennej industrie na chrbtoch Chvojnickej, ale najmä Myjavskej pahorka¬tiny. V spolupráci s popredným odborníkom pre obdobie paleolitu Dr. Jurajom Bártom, CSc., z Archeologického ústavu SAV v Nitre zistil v regióne západnej časti Myjavskej pahorkatiny viacero mlado, ale predovšetkým de¬siatku stredopaleolitických nálezísk. V prevahe mali charakter dielní, ktoré spracovávali miestne zdroje radiolaritov, kremencov, ojedinelé importovaný pazúrik. Medzi nálezmi prevláda úštepová industria s driapadlami, ojedinelé pästnými klinmi a sekáčmi. K tomuto okruhu nálezov možno s najväčšou pravdepodobnosťou zaradiť i patinované artefakty z Častkova, ktoré Juraj Bárta publikoval v knihe Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej /Bra¬tislava 1965/. Podľa dokumentácie Vladimíra Jamárika je paleolit v Častkove doložený v polohe Za bôrom. Je to nepochybne jeden zo vzácnych dôkazov prítomnosti človeka Homo sapiens neanderthaliensis na Záhorí.

Plochá miniatúrna sekerka nepravidelného tvaru tela, zhotovená zo sivej bridlice, nájdená v polohe Havran, pochádza z neskoršieho obdobia mladšej doby kamennej – eneolitu. Rovnako datovaný je i ojedinelý nález ka¬menného sekeromlatu srdcovitého tvaru, ktorý sa z bližšie neurčenej polohy dostal do zbierok Západoslovenského múzea v Trnave /Študijné zvesti 13, 1964, s.271, ob.l/. Spolu s presnejšie nedatovateľnými črepmi z mladšej doby kamennej zo zberu v polohe Za potôčkom dokazujú osídlenie Častkova nositeľmi niektorej z kultúr prvých roľníkov alebo ich nasledovníkov.

Len nevýrazné stopy v podobe niekoľkých črepov sme doposiaľ zachytili po civilizácii doby bronzovej. Na mieste Padelky, kde sa našli, sa po uply¬nutí viacerých storočí – v dobe laténskej, rozkladala osada keltských ľudí. O zameraní ich činnosti sa dozvedáme z nálezov železnej rudy a strusky, ktoré svedčia o spracovávaní železa, v ktorom bol tento národ so svojimi technolo¬gickými postupmi, odpozorovaných pri kontakte s vyspelými hospodárstvami Európy, ozajstným majstrom. Nie je vylúčené, že využívali i miestne zdroje bahennej železnej rudy, z ktorých jeden poznáme na základe povrchového prieskumu v polohe Pod Ovčím vrchom.

Zachovali sa tu i kusy mazanice z obydlí a črepy charakteristických laténskych zásobníc situlovitého tvaru, ktoré vyrábali s použitím tuhy a zdobili zvislým hrebeňovaním.

Germánske kmene v dobe rímskej sa usadili na už uvádzanom mieste Za potôčkom. Okrem fragmentov ich vlastných nádob sa tu našli i dva črepy jemnej sivej keramiky, ktorá sa sem pravdepodobne dostala ako import z rímskych provincií.

Nevieme, čo ešte zem ukrýva a čo môže v budúcnosti odhaliť. Potrebná je však pozornosť a vnímavosť každého, kto v zemi pracuje, aby sa často nenápadné stopy po predkoch nezničili, ale po preskúmaní odborníkom vy¬dali svoje svedectvo.

Viera Drahošová

Pramene:

1. Archív Archeologického úseku Záhorského múzea v Skalici
2. Bárta.j.: Slovensko v starie) a strednej dol>e kamennej. Bratislava 1965, 28, s.126
3. Bárta.j.: Objavy stredopaleolitických nálezísk na Myjavskej pahorkatine.
4. In: Zborník prác Ľudmily Kraskovskej Bratislava 1984. s. 10-19
5. Keller.I.: Z novších nálezov trnavského múzea. Študijné zvesti 13. 1964. s.271-278